Je multigeneračná pracovná sila výhodou?
Starnutie obyvateľstva je dlhodobým trendom, ktorý mení svetové hospodárstvo. V Európe a v iných častiach sveta sa prejavuje už niekoľko desaťročí. Predpokladá sa, že do roku 2050 sa počet ľudí v Európskej únii vo veku 75 – 84 rokov zvýši o 56,1 %. Zároveň bude v EÚ žiť o 13,5 % menej ľudí vo veku do 55 rokov [1]. Obyvateľstvo starne v dôsledku predlžovania priemernej dĺžky života a znižovania pôrodnosti. Spoločnosť sa mení.
Podľa správy ILC o globálnej dividende dlhovekosti ľudia pracujú dlhšie; očakáva sa, že miera zamestnanosti starších ľudí vo veku 50 až 69 rokov sa zvýši z 57 % v roku 2017 na 65 % v roku 2035 [2].
Otázok, na ktoré sa budeme snažiť odpovedať, je veľa. Môže jeden zamestnanec prosperovať z druhého? Je rôzny vek zamestnancov na škodu?
Všetci zamestnanci majú čím prispieť. Mladší a starší pracovníci pozitívne prispievajú aj svojimi vlastnými zručnosťami a vedomosťami. Vedenie multigeneračného tímu môže byť náročné. Je potrebné zvážiť mnoho aspektov takejto kombinácie. Každá generácia má svoju vlastnú kultúru. Každá generácia má svoj vlastný zmysel pre identitu, pretože má odlišné skúsenosti. V súčasnosti na pracovisku koexistuje päť generácií. Sú definované rokom, v ktorom sa narodili. Najmladšia je generácia Z (narodená v rokoch 1997 – 2012), potom Mileniáli (1981 – 1996), generácia X (1965 – 1980), Baby Boomers II (1955 – 1964) a Baby Boomers I (1946 – 1954). Všetky generácie sa navzájom odlišujú. Harmónia vo vnútri spoločnosti je to, čo sa manažéri snažia dosiahnuť. Spolupráca medzi mladšími a staršími môže viesť k lepšiemu pochopeniu tých druhých a predísť konfliktom na pracovisku. Aj keď majú ľudia z rôznych generácií rozdielne hodnoty, históriu a skúsenosti, zamestnanci musia byť súčasťou svojich tímov, pretože všetci predstavujú nenahraditeľný prínos. Uznanie veku a kompetencií môže manažérom pomôcť pochopiť a definovať aj prvky motivácie každej generácie.
Podľa prieskumu AARP[3] ponúkajú starší kolegovia príležitosť odovzdať svoje zručnosti a vedomosti mladším kolegom (79 %). Kreativita na pracovisku sa vďaka tejto metóde zvyšuje (73 %). A to nie je jediná vec, ktorá sa môže posilniť. Zvyšovanie počtu školení pre zamestnancov všetkých generácií je v dnešnom multigeneračnom pracovnom prostredí nevyhnutnosťou. Spoločnosť musí vytvoriť špecifické stratégie na Je tiež dokázané, že multigeneračný mentoring je účinným nástrojom, ktorý možno využiť na rozvoj zamestnancov a konkurenčnú výhodu podniku na trhu. Ak starší pracovníci pomáhajú mladší kolegom zvyšovať kvalifikáciu, ale aj naopak, spoločnosť z toho môže nesmierne profitovať. Miešanie rôznych generácií môže mať vplyv aj na súdržnosť tímu. Čím je tím rôznorodejší, tým je kreatívnejší a produktívnejší, pretože na každú úlohu sa pozerá a pristupuje z rôznych uhlov pohľadu a perspektív.
Každá generácia prináša na pracovisko iný druh skúseností, zručností a hodnotový systém. Pokrok možno dosiahnuť len vtedy, ak sa všetky tieto poznatky zdieľajú. Všetci sa môžu jeden od druhého veľa naučiť. Takže áno, mať multigeneračnú pracovnú silu má veľa výhod.
[1]https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Ageing_Europe_-_statistics_on_population_developments
[2] https://ilcuk.org.uk/wp-content/uploads/2021/04/ILC-Health-equals-wealth-The-global-longevity-dividend.pdf
[3] https://www.aarp.org/research/topics/economics/info-2019/multigenerational-work-mentorship.html